Chyby v predpisoch môžu byť nákladné a nebezpečné, takže pri písaní receptu musíte uviesť všetky potrebné informácie a všetko vysvetliť čo najjasnejšie. Uistite sa, že napíšete požadované identifikačné informácie, nápis, predplatné a pokyny na používanie pacienta.
Kroky
Časť 1 zo 4: Základné informácie
Krok 1. Zahrňte aspoň dva identifikátory pacienta
Identifikátory pacienta sú informácie, ktoré sa používajú na objasnenie identity pacienta. Vo všetkých nastaveniach musíte uviesť aspoň dva z týchto identifikátorov.
- Úplné meno a dátum narodenia sú dva najbežnejšie identifikátory. Pri predpisoch, ktoré sa vykonávajú mimo nemocnice, bude spravidla zahrnuté aj telefónne číslo pacienta a/alebo aktuálna adresa domova.
- Jeden identifikátor nestačí, aj keď použijete celé meno pacienta. Ak majú dvaja pacienti rovnaké meno, bez iného identifikátora by bolo nemožné zistiť, na ktorého z nich sa predpis vzťahuje.
Krok 2. Zadajte svoje informácie
Ako predpisujúci lekár musíte na recepte uviesť aj svoje meno a kontaktné údaje. Uveďte svoje úplné meno, adresu lekárskej praxe a telefónne číslo svojej lekárskej praxe.
- Upozorňujeme, že niekde na recepte musí byť uvedené aj vaše číslo DEA (United States Drug Enforcement Administration).
- Vo väčšine prípadov už budú tieto informácie vytlačené na formulári predpisu. Ak nie je, budete ho musieť napísať ručne.
Krok 3. Poznačte si dátum predpisu
Niektoré recepty je potrebné podať v rámci určitého časového obdobia. Aj keď predpisovaný liek nepatrí do tejto kategórie, mali by ste uviesť dátum.
-
Časovo citlivé lieky sú hodnotené podľa kategórií harmonogramu.
- Lieky podľa plánu I majú vysoký potenciál zneužitia a v USA nemajú legálne uznané lekárske použitie.
- Lieky podľa plánu II majú vysoký potenciál zneužívania, ale majú určité zákonne uznávané lekárske využitie.
- Lieky podľa plánu III majú určitý potenciál zneužitia a môžu byť použité na niektoré lekárske účely.
- Lieky podľa plánu IV majú relatívne nízky potenciál zneužitia a sú legálne povolené na niektoré lekárske účely.
- Lieky podľa plánu V majú ešte nižší potenciál zneužitia a sú legálne povolené na určité lekárske účely.
Krok 4. Podpíšte recept
Každý recept budete musieť podpísať, aby sa mohol považovať za platný. Váš podpis sa zvyčajne nachádza v spodnej časti formulára bez ohľadu na to, či je tam konkrétny riadok alebo nie.
Dôrazne sa odporúča napísať zvyšok predpisu a podpísať svoje meno ako posledné. To zabráni tomu, aby sa nedokončené alebo prázdne recepty dostali do nesprávnych rúk
Časť 2 zo 4: Nápis
Krok 1. Zobrazte symbol „Rx“
„Rx“je symbol „nadpisu“. Napíšte to tesne predtým, ako napíšete svoje pokyny pre samotné lieky.
- Na väčšine formulárov na predpis je už vytlačený „Rx“.
- Informácie o nápise napíšte bezprostredne za tento symbol. Nápis obsahuje všetky informácie o konkrétnom lieku, ktorý chcete predpísať.
Krok 2. Napíšte lieky
Namiesto názvu značky by ste zvyčajne mali používať generický, nechránený názov lieku.
- Názov značky lieku používajte iba vtedy, ak si konkrétne želáte predpísať názov značky. Majte na pamäti, že tým sa pacientovi recept predraží.
- Ak chcete predpísať názov značky, mali by ste zahrnúť aj poznámku k predpisu s názvom „Žiadne generiká“. Na väčšine formulárov na predpis budete mať políčko „Len názov značky“alebo „Žiadne generiká“, ktoré máte na tento účel začiarknuté.
Krok 3. Spomeňte silu
Väčšina liekov má viacero síl, preto musíte za názvom lieku uviesť silu, ktorú chcete predpísať.
- Množstvo pevnosti by malo byť uvedené v miligramoch pre tablety a čapíky a mililitre pre tekutiny.
- Napíšte slová namiesto skratiek, aby ste predišli prípadným nedorozumeniam.
Časť 3 zo 4: Predplatné
Krok 1. Zahrňte čiastku za predpis
Povedzte lekárnikovi, koľko lieku by malo byť naplnené a odovzdané pacientovi.
- Tejto informácii by mal spravidla predchádzať príslušný nadpis, napríklad „výdaj“, „výdaj“, „#“alebo „koľko“.
- Zahrňte konkrétnu veľkosť fľaše alebo počet tabliet/kapsúl. Upresnite čísla, aby ste predišli možnej nedorozumení.
Krok 2. Všimnite si počtu povolených náplní
Pri liekoch, ktoré liečia chronický stav alebo z iných podobných dôvodov, možno budete chcieť povoliť určitý počet náplní, než bude potrebný ďalší predpis.
- Doplňujúce náplne povoľte iba vtedy, ak pacient bude potrebovať viackrát presne ten istý predpis.
- Môžete napríklad chcieť predpísať perorálnu antikoncepciu na celý rok, ale každé splnenie predpisu môže mať iba mesačnú hodnotu. Na formulár predpisu napíšte „Náplne 11“, aby ste naznačili, že po prvom splnení je povolených jedenásť doplnení. Po vyčerpaní konečnej náplne bude pacient potrebovať nový recept, než bude možné získať akékoľvek ďalšie lieky.
- Ak si neželáte povoliť žiadne doplňovanie, napíšte „Náplne 0“alebo „Doplnky žiadne“, aby ste toho toľko uviedli. Tým sa zníži riziko možnej manipulácie.
Časť 4 zo 4: Pokyny na používanie pacientom
Krok 1. Zadajte trasu
Trasa je metóda, ktorou sa užíva predpísaný liek. Pri písaní trasy môžete uviesť pokyny pomocou buď prijatého anglického výrazu, alebo zodpovedajúcej latinskej skratky.
-
Medzi bežné možnosti patrí:
- Ústami (PO)
- Per rectum (PR)
- Intramuskulárne (IM)
- Intravenózne (IV)
- Intradermálne (ID)
- Intranazálne (IN)
- Aktuálne (TP)
- Sublingválne (SL)
- Bukálne (BUCC)
- Intraperitoneálne (IP)
Krok 2. Uveďte množstvo dávky
Uveďte, koľko liekov by mal pacient použiť vždy, keď ich užije. Hneď ako budú tieto pokyny splnené, budú prenesené na štítok s predpismi.
Môžete napríklad napísať niečo ako „jedna 30 miligramová tableta“alebo „30 mililitrov“
Krok 3. Uveďte frekvenciu
Frekvencia opisuje, kedy a ako často by sa lieky mali užívať. Dôrazne sa odporúča, aby ste frekvenciu vypísali celú a nie skratky.
- V skutočnosti musí byť liek, ktorý sa musí používať „denne“alebo „každý druhý deň“, úplne napísaný. Skratky pre tieto frekvencie sú zakázané.
-
Môžu byť použité aj iné frekvenčné skratky, ale napriek tomu sa odporúča, aby ste namiesto skráteného formulára spísali pokyny. Medzi niekoľko bežných možností patrí:
- Dvakrát denne (BID)
- Trikrát denne (TID)
- Štyrikrát denne (QID)
- Každý večer pred spaním (QHS)
- Každé štyri hodiny (Q4H)
- Každé štyri až šesť hodín (Q4-6H)
- Každý týždeň (QWK)
Krok 4. Napíšte, kedy prestať používať
Väčšina liekov sa musí užívať, kým droga nedôjde. V niektorých prípadoch by však pacient mal prestať užívať lieky, akonáhle jeho príznaky vymiznú. Na formulári predpisu by ste mali konkrétne napísať, čo je prípad.
Krok 5. Zvážte zahrnutie diagnózy
Ak sa má liek používať iba na základe „potreby“, mali by ste uviesť stručnú diagnózu alebo dôvod, prečo ho užívate.
Špecifikujte túto diagnózu skratkou „PRN“. Napríklad vyhlásenie o lieku proti bolesti môže znieť „Bolesť PRN“
Krok 6. Uveďte akékoľvek ďalšie špeciálne pokyny
Občas môže byť na štítku uvedený špeciálny pokyn. Dajte vedieť lekárnikovi, že ho zaradí, a to tak, že konkrétne napíšete pokyny do formulára s predpisom.
-
Medzi niekoľko bežných príkladov patrí:
- „Vezmite si s jedlom“
- „Vyhnite sa alkoholu“
- „Uchovávajte v chlade“
- „Neuchovávajte v mrazničke“
- "Len na vonkajšie použitie"
- „Pretrepte pred instiláciou“
